Rastlina s množstvom názvov, ktoré s jej pôvodom mnoho krát ani nesúvisia. Jeruzalemský artičok, sladký zemiak, židovský zemiak, slnečnica hľúznatá či topinambur. Toto je niekoľko názvov tej istej rastliny, ktorej koreňová časť pripomína zázvor. Mohutná nadzemná časť dorastá do výšky niekoľkých metrov, pričom koncom leta kvitne krásnym žltým kvetom.

Je to zemiak, artičok, alebo nebodaj slnečnica? Odkiaľ táto rastlina pochádza a kde získala svoje rozmanité názvy?
Toto sú otázky, ktoré si kladie nie jeden človek, ktorý sa s touto rastlinou stretne. Mohlo by sa zdať, že pochádza z oblasti blízkeho východu a to konkrétne z Jeruzalemu. V skutočnosti však topinambur pochádza z opačnej strany zeme, z amerického kontinentu. Túto rastlinu prvý krát spomína francúzsky kolonista Samuel de Champlain pri svojich potulkách po Severnej Amerike. Stretol sa s ňou u indiánov v štáte Massachusetts okolo roku 1605, ktorí ju využívali ako potravu. Champlainovi táto rastlina chuťou pripomínala artičok, čím v podstate získala jeden zo svojich mnohých názvov. Podľa historiek, sa spomínaný indiánsky kmeň nazýval Topinambo. Pre zaujímavú a netradičnú chuť ju doviezli do Francúzska, kde sa tešila veľkej obľube a pomenovali ju práve po spomínanom indiánskom kmeni.
Okrem Francúzska sa topinambur ujal aj na Britských ostrovoch a v Nemecku, kde ho dodnes považujú za zaujímavú delikatesu, ktorá si našla miesto v ich národnej kuchyni.
Názov Jeruzalemský artičok vznikol pravdepodobne v Taliansku sko
molením slova „girasole“ čo znamená obrátená k slnku, alebo tiež slnečnica. Spojením Champlainovho názoru, ktorý prirovnal chuť tejto rastliny k artičoku, vzniklo pomenovanie Jeruzalemský artičok.
V skutočnosti však topinambur nemá s artičokou nič spoločné a jej skutočná príbuzná je slnečnica. Správny názov pre topinambur je teda Helianthus tuberosus, Slnečnica hľúznatá.
Počas 17.storočia sa topinambury rozšírili po celej Európe a však neskôr ich nahradil zemiak, pre ich nie moc vábivý vzhľad a ťažkú skladovateľnosť.
Európa topinambur znova objavila počas hladomoru v 18.storočí, kedy vďaka svojim schopnostiam prežiť aj v tých najťažších podmienkach zachránil Jeruzalemský artičok život mnohým ľuďom.
Topinambur je skutočne rastlina, ktorá je schopná prežiť a rozmnožovať sa aj tam, kde iné rastliny hynú. Táto vlastnosť topinambura zaujala aj ruských vedcov, ktorí venovali výskumu tejto rastliny niekoľko desiatok rokov. Zadanie znelo nájsť široko využiteľnú rastlinu, ktorá je schopná prežiť aj v tých najťažších podmienkach. Výskum a následné šľachtenie znelo jednoznačne, topinambur. Slnečnica hľúznatá, tak získala označenie bioenergetická plodina 21.storočia. Jej využiteľnosť v mnohých odvetviach ako je farmaceutický priemysel, potravinárstvo, poľnohospodárstvo, či bioenergetika stavia túto výnimočnú rastlinu a popredné miesta.
Mgr. Daša Lofajová